Rozhovor s inšpiratívnym rodičom nielen o vzdelávaní na Slovensku

Ingrid Ďurková je v prvom rade mama a úžasná žena. A hneď po tom úspešná manažérka, ktorá reprezentuje profesionalitu, odbornosť a pokoru v jednom. Pamätám si na náš prvý telefonický rozhovor. Okrem základných informácií o projekte sme sa veľmi obšírne pozhovárali aj o živote, o hodnotách a názoroch na vzdelávanie. Náš rozhovor sa telefonicky natiahol na veľmi dlhý čas a ja som mala po skončení telefonátu skvelý pocit, že sa našiel rodič, ktorý odo mňa, ako od koordinátora Amos Academy, chce spätnú väzbu a bližšie informácie. A preto som sa rozhodla dať myšlienky, ktoré odzneli telefonicky, na “papier”. Prečítajte si inšpiratívnu debatu, nielen o vzdelávaní na Slovensku, s mamou našej žiačky v Amos Academy, Ingrid Ďurkovou.

Keď sme sa telefonicky spojili, pôsobili ste na mňa ako človek, ktorý má istý životný nadhľad. Zachytila som, že pracujete v nadnárodnej firme a venujete sa vrcholovému manažmentu, no napriek tomu z Vás išla neskutočná ľudskosť a pokora. Na svet sa pozeráte s nádejou, že môže a mal by vyzerať lepšie. Mali ste to tak vždy? Aká bola Vaša „Via magna“?

Začala som s letnými brigádami ako 15-ročná. Odvtedy som každé leto pracovala. Počas štúdia na VŠ som brigádovala aj počas školského roka, mimo vyučovania alebo cez víkendy.

Po ukončení VŠ som vďaka študentskej organizácii AISEC mohla stráviť 1 rok v Ekvádore, kde som bola odkázaná úplne sama na seba. Učila som na univerzite a po pol roku, keď som bola schopná už hovoriť po španielsky, tak som učila po večeroch aj v jednom inštitúte vzdelávania. Mnoho mojich študentov bolo starších ako ja, pretože v Ekvádore sa za štúdium platí. Bolo super mať študentov, ktorí sa chceli učiť, so zanietením robili projekty a diskutovali, pretože si to vážili. Vážili si vzdelanie.

Bola to vynikajúca skúsenosť „prežiť“ sama v cudzom svete, úplne odlišnom od toho nášho, spoznať inú krajinu, inú kultúru, iných ľudí. Odvtedy som veľa cestovala, rada spoznávam iné krajiny, kultúru, ľudí.

Vždy som si vážila a vážim si ľudí a prácu, ktorú robia.

Pracujem s ľuďmi viac ako 20 rokov a dokážem vycítiť, kto je pre svoju prácu zanietený. Ja sa snažím ísť príkladom.

Správam sa k ľuďom s rešpektom, pretože ja mám tiež rada, keď sa ku mne ľudia tak správajú.

Pracujem viac ako 20 rokov so zákazníkmi z celého sveta, vždy sa im snažím pomôcť, vždy sa snažím nájsť riešenie. Baví ma hľadať možnosti, som presvedčená, že každý problém má riešenie, každá situácia sa dá zvládnuť. Verím, že je to o komunikácii a spolupráci.

A toto sa snažím učiť ľudí, s ktorými pracujem – hľadať spôsoby ako sa to dá, pretože všetko sa dá, keď sa chce.

V prvom rade ste matka. Z Vašich slov som pochopila, že máte doma nadanú a šikovnú dcérku, ktorá ale citlivo vníma prístup zo strany jednotlivých učiteľov. Napriek jej vynikajúcim študijným výsledkom má tiež svoje vzdelávacie potreby, na ktoré by sa mal brať ohľad. Poviete mi o tom viac?

Moja dcéra má v škole výborné výsledky. Sú predmety a oblasti, ktoré ju bavia viac a sú veci, ktoré ju bavia menej, alebo ju nebavia vôbec. Veľmi ju baví matematika, angličtina a biológia, tiež veľmi rada tvorí a vyrába rôzne drobnosti, hrá na flautu.

Ak si premietnem jej doterajšie štúdium na ZŠ, vnímam kvantum učenia, memorovania a rýchlosť, aby sa to všetko stihlo prebrať. Dcéra za posledné 2 roky, resp. 2,5 roka strávila viac času doma online vyučovaním, ako prezenčne v škole. Online vyučovanie pre 25 žiakov v triede nie je efektívne. V mnohých prípadoch ostáva potom na rodičoch, aby deťom látku vysvetlili. Niektoré predmety je možné riešiť formou projektov, prezentácií, iné nie.

A k tomu treba ešte známky. Honba za známkami na konci minulého školského roka, po 8-9 mesiacoch online vzdelávania bola prehnaná. Písomky takmer každý deň, niekedy aj 3-4 písomky denne.

Ako má bežný rodič, pripadne rodič samo živiteľ stíhať prácu, domácnosť, výchovu atď. a k tomu ešte doma učiť svoje dieťa?!

Boli dni, kedy som sa s dcérou učila aj 2 hodiny denne. Aj keď si dosť vecí pamätám zo školy, alebo viem zo života, musela som si aj ja mnohokrát naštudovať učivo, aby som to dcére mohla vysvetliť.

Absolútne nechápem to kvantum učiva, čo sa od žiakov základnej školy vyžaduje. Občas si kladiem otázku, či dcéra študuje základnú alebo vysokú školu ? A k tomu veľká časť učiva je pre život nepodstatná, pretože okrem školy to nikde inde v praktickom živote nepoužijete. Pýtam sa, načo sa to deti učia ? Na testy, písomky, monitor ? To je úplne nesprávny dôvod.

Aj niektorí učitelia, s ktorými som hovorila, si myslia, že učiva by mohlo byť menej, aby bolo viac času na upevňovanie a precvičovanie, no nedovolia si učivo neprebrať, hlavne matematiku a slovenčinu, pretože určite aj tie menej podstatné veci budú ako chytáky na monitore alebo prijímacích skúškach. Ako keby bolo úmyslom prichytiť deti na tom, čo nevedia …

Otvorte si napríklad učebnicu dejepisu, dospelý človek má problém poňať to kvantum informácií a urobiť si poznámky z dlhých a náročných textov v učebnici. Ako to majú zvládnuť 10-11-ročné deti?!

Okrem toho nie sú predmety zosynchronizované, napríklad matematika s fyzikou.

Ďalej testy, monitory a podobne sú hlavne o čítaní s porozumením, na ktoré v škole vôbec nie je čas. Kedy, kde a s kým sa to tie deti majú naučiť ?

Prečo sú krajiny, kde nie sú domáce úlohy, učiva je menej, no napriek tomu dosahujú lepšie hodnotenie žiakov ako my, kde je kvantum učiva, každý deň domáce úlohy a výsledky v porovnaní s ostatnými krajinami sú horšie.

Úprimne musím povedať, že deti nevedia kriticky myslieť, nerozumejú zadaniam, nevedia sa pýtať, nevedia diskutovať, nevedia si obhájiť svoj názor, majú problém s rétorikou aj písomným prejavom, boja sa opýtať, keď niečomu nerozumejú, lebo sa boja, že budú vyzerať hlúpo … a nikto ich to neučí, nikto im s tým nepomáha. Kedy, kde a s kým sa to tie deti majú naučiť ?

Je normálne, aby dieťa v 5. ročníku základnej školy malo v jeden deň 6 hodín a to: slovenčina, angličtina, matematika, biológia, dejepis a geografia a ešte zo 4 z nich písalo písomku v ten istý deň ?

Dospelý človek má problém každých 45 minút meniť svoju pozornosť úplne iným smerom, no od detí sa to vyžaduje, aby každých 45 minút boli stopercentne pripravené a sústredené na iný predmet.

Prečo sa niektoré predmety neučia v blokoch, napríklad 2 hodiny za sebou ? Som presvedčená o tom, že by to bolo prínosné aj pre deti aj pre učiteľa. Viem, že to je možné a učitelia, deti aj rodičia si to pochvaľujú. Rovnako je dokázané, že keď sa dieťa pohrúži do niečoho, dokáže toho zvládnuť oveľa viac a napreduje rýchlejšie. Bohužiaľ za 45 minút sa to nestihne, pretože treba preskúšať, treba vysvetliť nové učivo a keď sa ide to nové učivo precvičovať, tak už zvoní, takže to ostane na domácu úlohu a šup prepnúť sa na ďalší predmet.

Každé dieťa potrebuje svoj čas a potrebuje pokoj, aby sa mohlo na veci sústrediť, ponoriť sa do nich. Deti budú určite napredovať rýchlejšie, ak im doprajeme čas a priestor.

Deti sa potrebujú naučiť pracovať s informáciami, vedieť ich hľadať, vyhodnotiť, spracovať . Deti by sa mali učiť používať svoj vlastný rozum, pýtať sa, diskutovať, argumentovať, hľadať súvislosti, prepojenia, nie len bezhlavo memorovať.

Môžete mi viac povedať o tom, ako vnímate hodnoty vo vzdelávaní? V čom vidíte príležitosť na zlepšenie vo vzdelávaní dnešnej mladej generácie? Čo podľa Vás dnešné deti potrebujú?

Deti potrebujú v prvom rade pochopenie a rešpekt, vypočutie a prijatie. Potrebujú cítiť, že im veríme a že sú pre nás dobré a vzácne také, aké sú.

Každé dieťa je originálne a jedinečné, každé je výnimočné a má svoju hodnotu, no nie je čas to objavovať, nie je čas to zistiť. Individuálny prístup k dieťaťu nie je jednoducho možný v dnešnej skole.

Škola kladie také vysoké nároky, že už deti na základnej škole medzi sebou súťažia, bojujú o známky, uznanie. Tlak na dokonalosť a na známky je veľmi veľký.

Školy sa predbiehajú vo výsledkoch, percentách, úspechoch. Ide viac o prestíž školy, alebo vedenia školy, ako o deti samotné. Systém je nastavený tak, čím viac detí, tým viac peňazí pre školu.

Rovnako sa školy pretekajú v tom, koľko detí pôjde na gymnáziá, prípadne lepšie stredné školy. Ide znovu o prestíž. Ísť na „učňovku“ sa nenosí. No skúste dnes zohnať dobrého vodára, plynára alebo elektrikára, či obkladača alebo maliara. Remeslo má dnes viac ako zlaté dno, pretože dobrých remeselníkov niet a tí, ktorí sú, nevedia, čo skôr, a ich hodinová mzda dnes môže konkurovať mzde manažéra. Bohužiaľ sme za posledné roky dehonestovali tento druh vzdelania / škôl, čo je veľká škoda.

Okrem toho všetci musia ísť rovnako, všetky deti musia v danom roku vedieť práve to, čo ostatní, lebo osnovy sú tak nastavené. No každé dieťa je iné, to, že to nevie dnes, neznamená, že to nebude vedieť o rok. Len potrebuje svoj čas.

Veľmi sa mi páčil experiment v jednej českej základnej škole, kde pán riaditeľ požiadal učiteľov, aby dali rovnaké testy, písomky, aké dávajú zo svojich predmetov žiakom, svojim kolegom učiteľom. A výsledok prekvapil, pretože väčšina učiteľov testy napísala priemerne. Presne o tom to je, učitelia vidia iba ten svoj predmet, no neuvedomujú si, že žiaci majú tých predmetov 5, 6, 7 denne a musia sa na každý predmet učiť a vedieť ho. Súhlasím so slovami daného pána riaditeľa, že na základnej škole by učitelia mali v prvom rade učiť deti, a až potom svoje predmety.

Ja som vyrastala s tým, že mi rodičia hovorili: „to, čo máš v hlave, to Ti nikto nevezme“. Bola to pre mňa vždy motivácia učiť sa. Dodnes je pre mňa učenie sa alebo vzdelávanie, jednoducho môj osobný rozvoj, absolútne neoddeliteľnou súčasťou môjho života. Veľa čítam, rada sa rozprávam s ľuďmi alebo počúvam ľudí, ktorí vedia o niečom viac ako ja. Posúva ma to ďalej. Som presvedčená o tom, že dobrá kniha alebo rozhovor, či práca s múdrym človekom môže naučiť viac ako škola. Som presvedčená, že keď sa prestaneme učiť, v podstate „zomrieme“.

Veľmi podporujem vzdelanie a vzdelávanie, uvedomujem si jeho význam a dôležitosť, no učme deti myslieť v prvom rade a podporujme ich v tom, v čom sú dobré, čo ich baví. Ak objavia radosť z učenia, budú zvedavé, ľahšie im to pôjde aj v iných predmetoch a neskôr v živote.

Doplním ešte nejaké moje postrehy na základe skúsenosti:

• všetky deti sa veľmi tešia do prvej triedy, do školy, sú nadšené a motivované, no po pár mesiacoch, rokoch už to nadšenie a radosť nevidieť.
• v materskej škole sa deti hrajú, tvoria, učia sa aj keď sedia na zemi alebo pri okrúhlych stoloch, pracujú v skupinkách, vidia si do tváre, spolupracujú, no a potom vstúpia do školy, kde zrazu sedia v laviciach ako sa sedelo pre 100 rokmi a pozerajú na chrbát spolužiaka a musia tak vydržať sedieť 45 minút, bez vizuálneho kontaktu so spolužiakmi … a takto to pokračuje ďalších x rokov, kým neskončia štúdium.

A potom prídu do práce, do reálneho života, kde je potrebné spolu komunikovať, spolupracovať, riešiť problémy, pomáhať si navzájom, tvoriť, a mnohé to nevedia, to sa v škole nenaučili.

Aký je Váš názor na domáce vzdelávanie? Ako vnímate online vzdelávanie? Môžu do budúcnosti učiteľov nahradiť počítače, aplikácie a rôzne online kurzy?

Pozitívne vnímam domáce vzdelávanie a veľmi podporujem rodičov a školy, ktoré sa rozhodli ísť touto cestou.

Online vzdelávanie individuálne alebo v malej skupinke môže byť prínosné. Na základe skúsenosti s Amos Academy je online individuálne vzdelávanie veľmi nápomocné, efektívne a prináša výsledky.

Určite počítače, rôzne aplikácie a online kurzy môžu pomôcť doplniť vzdelanie, rozšíriť vedomosti, no ja osobne som presvedčená, že deti potrebujú osobný kontakt.

Prečo ste sa rozhodli využiť služby online tútoring centra Amos Academy?

Veľmi pozitívne vnímam projekt Amos Academy. Je to veľká pomoc pre dieťa a aj pre rodiča. Online 1:1 doučovanie je efektívne, individuálne a podľa aktuálnej potreby.

Napríklad dcéra mala online doučovanie zo slovenčiny pred veľkou koncoročnou písomkou. Vopred sme požiadali pani učiteľku o polročné opakovanie a bolo to skvelé. Pani učiteľka si vopred pripravila nejaké testy a za hodinu stihli s dcérou prejsť polročné učivo. Ja by som opakovaním určite strávila viac času, pretože by som musela hľadať nejaké testy na internete, čítať učebnicu a poznámky v zošite.

Mne to ušetrilo čas, dcéra mala dobrý pocit, že je na písomku pripravená.

Amos Academy teraz využíva dcéra pravidelnejšie na predmety, ktoré ju bavia, angličtinu a matematiku, aby sa mohla posúvať vpred.

Chcela by som vyjadriť veľkú vďaku tútorom Amos Academy za ich profesionálny prístup, prácu a pomoc v prospech všetkých žiakov a študentov. Patrí im môj obdiv a uznanie za ich nasadenie v doučovaní.

V mene Amos Academy ďakujem za rozhovor.

Veronika Komárová (projektová manažérka) Amos Academy OTC