1.) Aké je to byť učiteľkou matematiky?

Ja som učiteľkou nechcela byť. 🙂 Tvrdila som, že sa s cudzími deťmi nebudem rozčuľovať. A potom to prišlo tak akosi samo. Keďže z odriekaneho dostávame najväčší krajec :), tak som učiteľkou matematiky už veeeeeľa rokov. 🙂
Je jedno čo robíme, či učíme matematiku, či upratujeme, či robíme vodiča MHD. Podstatné je robiť to s láskou, nie fanaticky,no podľa pravidiel a fér. Tak, aby sme jeden v druhom videli človeka a niesli si navzájom bremená, zdieľali si radosť a podporovali sa v schopnosti rásť v konaní dobra.
Ale otázka bola aké je to byť učiteľkou matematiky. Je to úplne fajn, ak pre “vec” horíme. Lebo len vtedy môžeme zapáliť aj iných.

2.) Myslíte, že môže byť online vzdelávanie rovnako kvalitné, ako učenie sa v školských laviciach?

Každé prostredie má svoje špecifiká. Majstrovstvo učiteľa je v tom, že je dobrý diagnostik a didaktik. Ak má študent motiváciu, tak sa spoločne dokážu naučiť čo potrebujú. Všetky didaktické zásady a pravidlá majú svoj význam a je potrebné ich správne uplatniť v školských laviciach i v online svete. Pri správnej motivácii študenta musí teda byť kvalitné a úspešné.

3.) Prečo je matematika pre mnohých žiakov postrach? Myslíte si, že je to len zbytočný predsudok alebo oprávnená obava?

Urobili sme z matematiky strašiaka. Žiaľ. Matematika je pritom v nás. Pre všetkých pochybujúcich uvádzam krátky príbeh o druhákoch.
Natešení spočítavali a odčítavali aj záporné čísla, šak kto by to nevedel, kto jazdil vo výťahu, alebo sleduje predpoveď počasia. 🙂 No ich radosť im trvala len do chvíle, kým im rodičia neprezradili, že toto sa v druhom ročníku nemajú učiť, to sa učí najskôr v šiestom. 🙁
Všetky vedomosti máme v sebe, rastú a pribúdajú s nami prirodzene – stačí ich v nás objaviť. Konštruktivistický prístup je v tomto skvelý. Stavať na tom čo vieme, dovoliť objavovať úžasné súvislosti a pravidlá, ktoré platia. V škole majú pracovať žiaci, učiteľ má byť ten, ktorý im vytvorí priestor na objavovanie krásy v tom, čo robia, aby objavili a spoznali seba, aby spoznali svoje hranice a tak dokázali rešpektovať hranice iných. Mýlia sa tí, čo si myslia, že matematika je len o číslach. Matematika je o myslení, o pravidlách a fascinujúcich súvislostiach. Väčšina obáv je predsudok a tá, že matematika je postrach, je predsudok na 100%.
A prečo tomu tak je? Lebo porovnávame žiaka s nejakou umelo vytvorenou normou a nerešpektujeme individualitu každého jedinca. Čo vôbec neznamená, že ospravedlníme niečiu lenivosť. Nepovedal to už AMOS,aby sme porovnávali žiakov výkon s jeho predchádzajúcim, nie s výkonom jeho spolužiaka?

4.) Prečo ste sa rozhodla doučovať a pomáhať študentom v projekte Amos Academy?

V praxi sa často stretávam so študentmi, ktorí majú „všetko“ po materiálnej stránke. To by nebolo zlé, no za zamyslenie stojí, ak sa kvôli tomu nevedia obmedziť, počkať, neuvedomujú si, že za všetkým tým stojí niečia obeta, práca a snaha. Veci berú ako samozrejmosť a nepoznajú pocit radosti z „vydretej“ odmeny. Chcú mať, brať, ale nie dať. Vôbec to nepíšem ako kritiku, je to proste fakt. Amos Academy ponúka možnosť vzdelávania študentom, ktorí majú chuť sa vzdelávať.
Moje obľúbené príslovie hovorí, že koňa môžeme priviesť ku studni, no nedonútime ho napiť sa. A presne tú príchuť očakávam od tohto vzdelávania: príchuť” chcenia napiť sa”, túžby prekonávať métu, zvládnuť to čestne, venovať čas sebe a svojmu rozvoju.
Podporiť silné stránky, schopnosť prekonávať prekážky a tešiť sa z vlastného pokroku – to je odmena väčšia ako zlepšenie prospechu v škole, čo príde s tým predchádzajúcim ruka v ruke.