Anglický jazyk, 6. ročník – 1. skupina
Autor: Bc. Tomáš Matta
Téma: Záľuby – Free time – slovesá
Reflexia metodického postupu k príprave č. 1 o slovesách, anglický jazyk, skupina č. 1:
(zdôvodnenie výberu činností, metód, organizačných foriem, didaktických prostriedkov; hodnotenie splnenia stanovených cieľov a pod.):
Na začiatku hodiny som sa zoznámil so žiakmi a zopakovali sme si základné pojmy konkrétne dátum, dni v týždni a čísla po anglicky. Motivačným rozhovorom som premostil na tému hodiny – slovesá, kde som žiakom vysvetlil, že každý z nás denne vykonáva určité činnosti, ktoré majú názvy. Tiež som vysvetlil, že tieto činnosti vykonávame aj vo voľnom čase, prostredníctvom našich záľub alebo napríklad pri cestovaní. Zdôraznil som, že sa naučíme, ako sa tieto činnosti volajú po anglicky. Na motiváciu som priniesol obrázkové karty, ktoré zobrazovali rôzne činnosti. Deti reagovali veľmi dobre – buď sa samé prihlásili, alebo som ich vyzval, aby odpovedali, čo vidia na obrázkoch. Väčšinou odpovedali po slovensky a ja som im následne sloveso a danú činnosť preložil do angličtiny, pričom ich úlohou bolo zapamätať si 12 slovies.
Použil som kombináciu metód – motiváciu prostredníctvom rozhovoru a obrázkov, aktívnu interakciu počas práce s kartami, reprodukciu slovies a samostatnú prácu s osemsmerovkou a počas quizu Kahoot. Táto štruktúra hodiny mala za cieľ nielen aktívne zapojenie žiakov, ale aj upevnenie učiva pomocou hry. Pri plánovaní tejto hodiny som sa rozhodol zamerať na aktivity, ktoré kombinujú vizuálnu a pohybovú zložku, aby som maximalizoval zapojenie žiakov. Obrázkové karty som vybral, pretože umožňujú okamžité vizuálne prepojenie medzi činnosťami a ich názvami v angličtine, čo napomáha učeniu slovies a lepšej predstavivosti daných činností. Motivácia žiakov bola podporená použitím osemsmerovky a digitálnej technológie, konkrétne interaktívneho kvízu Kahoot, ktorý som zvolil ako moderný didaktický prostriedok, udržujúci záujem žiakov a umožňujúci súťaživosť, čím sa posilnila afektívna zložka učenia.
Pri voľbe metód som kombinoval reprodukčnú metódu (opakovanie slovies), demonštračnú (obrázkové karty) a aktívnu prácu so slovami (osemsmerovka). Fázy hodiny boli jasne štruktúrované – od motivačnej, cez expozičnú až po fixačnú, čím som sa snažil zabezpečiť plynulý prechod medzi jednotlivými aktivitami a dosiahnuť splnenie všetkých cieľov.
V expozičnej časti som zadal žiakom pokyn otvoriť si zošity, kde sme si napísali slovesá, ktoré si zapamätali. Naučil som ich pojem „verbs“ – slovesá v angličtine. Ich úlohou bolo nadiktovať mi všetkých 12 slovies z obrázkových kariet, pričom sa všetci veľmi aktívne zapájali. Deti sa predbiehali, kto si zapamätal najviac slovies, čo bolo veľmi motivačné a výsledkom bolo, že spoločne vedeli vymenovať všetky slovesá bez mojej pomoci. Tento cieľ hodnotím ako splnený, pretože sa žiaci aktívne učili a zapamätali si požadované slová.
Následná aktivita s osemsmerovkou prebehla veľmi dobre. Žiaci pracovali samostatne a v tichosti. Motiváciou pre nich bola možnosť získať motivačnú známku za aktivitu, rýchlosť a správnosť vypracovania. Osemsmerovka zároveň poskytla spätnú väzbu pre mňa ako učiteľa – pri tejto aktivite som videl, kto si slovesá zapamätal a kto ešte potrebuje pomoc. Traja žiaci mali na konci problémy s nájdením niektorých slovies, ale ostatní im pomohli, čo podporilo spoluprácu medzi žiakmi. Celkovo hodnotím túto fázu ako veľmi úspešnú.
Na konci hodiny sme spustili kvíz Kahoot, ktorý slúžil ako záverečné meranie vedomostí. Deti na kvíz reagovali pozitívne, tešili sa naň a brali ho ako hru, čo pre nich vytvorilo motivujúce prostredie. Formát bol nastavený tak, že každý žiak písal odpovede samostatne na papier a kvíz bol anonymný, čo umožnilo zmerať vedomosti celej triedy bez ohľadu na jednotlivcov.
Kognitívny cieľ bol splnený, pretože väčšina žiakov dokázala správne pomenovať slovesá a pracovať s osemsmerovkou, kde tieto slová identifikovali. Afektívny cieľ bol taktiež dosiahnutý – žiaci rešpektovali pravidlá spolupráce a navzájom si pomáhali, čo podporilo pozitívnu atmosféru v triede. Psychomotorický cieľ, ktorý zahŕňal prácu s osemsmerovkou a pohotové reagovanie na kvíz Kahoot, bol naplnený.
Hodina bola veľmi úspešná, pretože žiaci boli motivovaní, aktívni a učivo zvládli. Zvolené metódy (obrázkové karty, osemsmerovka, kvíz Kahoot) boli primerané veku a záujmom žiakov. Hravé aktivity a súťaživosť sa ukázali ako mimoriadne efektívny spôsob výučby pre túto skupinu detí, čo sa prejavilo v ich vysokej miere zapojenia počas celej hodiny. Žiaci na kvíz a aktivity reagovali pozitívne a brali ich ako zábavu, pričom si zároveň osvojovali nové vedomosti.
Na záver hodiny žiaci hodnotili jej priebeh pomocou “palcu hore – like”, “palcu dole – dislike”, “palcu na stred – neviem”, pričom všetci vyjadrili svoju spokojnosť palcom hore – like. Uviedli, že mali pocit, akoby sa ani neučili, ale hrali sa, čo dokazuje, že hravý prístup bol veľmi účinný. Pred touto spätnou väzbou som žiakov slovne pochválil za ich nasadenie a aktivitu, pričom som vyzdvihol ich spoluprácu a vzájomnú pomoc pri úlohách, napríklad v osemsmerovke. Jednotlivo som pochválil viac usilovných a aktívnych počas hodiny ale taktiež som motivoval a povzbudil menej snaživých. Celkovo som však ocenil snahu a aktívny prístup všetkých žiakov.
Do budúcnosti by som venoval viac času záverečnej fáze hodiny, aby som poskytol podrobnejšie vysvetlenia nejasností, ktoré sa mohli počas hodiny objaviť. Zároveň by som chcel ponechať viac priestoru na individuálnu spätnú väzbu pre každého žiaka. Celkovo však hodnotím hodinu ako veľmi úspešnú – všetci žiaci sa aktívne zapájali, učivo zvládli, a atmosféra v triede bola pozitívna a motivujúca.
Anglický jazyk, 6. ročník – 2. skupina
Autor: Bc. Tomáš Matta
Téma: Záľuby – Free time – slovesá
Reflexia metodického postupu k príprave č. 1 o slovesách, anglický jazyk, skupina č. 2:
(zdôvodnenie výberu činností, metód, organizačných foriem, didaktických prostriedkov; hodnotenie splnenia stanovených cieľov a pod.):
Hodina bola od začiatku koncipovaná tak, aby podporila aktívnu účasť žiakov, rozvíjala ich komunikačné zručnosti a súčasne stimulovala ich záujem o učivo prostredníctvom hravých a interaktívnych aktivít. Úvodná fáza zahŕňala zoznámenie sa so žiakmi a krátke zopakovanie základných pojmov, ako dátum, dni v týždni a čísla po anglicky. Hneď od začiatku hodiny sa žiaci aktívne zapájali. Úvodné zopakovanie pojmov ako dátum, dni v týždni a čísla po anglicky prebehlo hladko. Tento krátky úvod zabezpečil plynulý prechod do hlavnej témy – slovies, ktoré vyjadrujú každodenné činnosti.
Motivačný rozhovor som postavil na jednoduchom a pre žiakov relevantnom základe: všetci denne vykonávame určité činnosti, ktoré majú svoje pomenovania. Robíme ich a ani si to neuvedomujeme. Týmto spôsobom som prepojil ich každodenný život so záľubami a činnosťami, ktoré sú im blízke, ako napríklad tancovanie, spanie, hranie a ďalšie. Tento prístup vytvoril silnú väzbu medzi tým, čo sa budeme učiť, a tým, čo žiaci už poznajú zo svojho života. Tento prechod na slovesá som posilnil vizuálnymi podnetmi – obrázkovými kartami zobrazujúcimi činnosti, ktoré sú im blízke, jednoduché a zrozumiteľné.
Žiaci reagovali na obrázkové karty s veľkým záujmom. Väčšinou sa sami prihlásili, alebo ak nie tak som ich vyzval, aby odpovedali, čo vidia na kartách. Ich odpovede boli najprv v slovenčine, no vďaka prekladu do angličtiny a opakovanými interakciami a vysvetlením si slovesá zapamätali rýchlo. Kombinácia vizuálnej prezentácie a prekladania slovies umožnila žiakom lepšie pochopiť významy slov a zabezpečila ich lepšie zapamätanie.
Počas výučby som použil kombináciu viacerých metód. Motivácia bola posilnená rozhovorom a vizuálnou prezentáciou, čo napomohlo k aktívnemu zapojeniu žiakov do diskusie. Demonštračné metódy (obrázkové karty) pomohli s vizualizáciou slovies a následné aktivity, ako osemsmerovka a kvíz Kahoot, podporili nielen opakovanie, ale aj upevnenie učiva.
Expozičná časť hodiny prebehla veľmi efektívne. Žiaci si otvorili zošity a spoločne so mnou si zapisovali slovesá, ktoré si zapamätali z obrázkových kariet. Pojem „verbs“ – slovesá v angličtine – bol pre nich novým pojmom, ktorý som integroval do tejto časti hodiny a ozrejmil im, čo to znamená, že je to pomenovanie pre všetky činnosti, ktoré sme videli na obrázkoch. Významným motivačným prvkom bolo aktívne hlásenie žiakov, ktorí si prekvapivo dobre zapamätali všetky slovesá, ktoré mi postupne po jednom diktovali. V podstate prirodzene sme v tejto časti prišli s vychytávkou, ktorá sa žiakom veľmi páčila prekladať slovesá z anglického jazyka nielen do slovenčiny ale aj do rómčiny. Tento moment ukázal, že zvolená forma výučby je nielen zábavná, efektívna ale aj inovatívna.
Nasledovala aktivita s osemsmerovkou, ktorá slúžila ako forma fixácie a samostatnej práce. Žiaci mali za úlohu nájsť všetky 12 slovies, ktoré sme si zapísali do zošitov a ktoré sme sa učili. Táto aktivita prebiehala v pokojnej atmosfére, žiaci pracovali v tichosti a veľmi sústredene. Ich motiváciou bola možnosť získať známku za aktivitu a rýchlosť. Osemsmerovka bola nielen nástrojom na upevnenie slovnej zásoby, ale aj užitočnou spätnou väzbou pre mňa ako učiteľa. Jasne som videl, ktorí žiaci si slovesá pamätajú a ktorí ešte potrebujú pomoc. Dvaja žiaci mali problémy nájsť niektoré slovesá v osemsmerovke a trvalo im to troška dlhšie, no situácia sa rýchlo vyriešila vďaka pomoci ich spolužiakov a zároveň otvorenosti žiakov otvoriť sa a požiadať o pomoc. Tento moment ukázal, že v triede prevláda duch vzájomnej spolupráce a podpory, čo je mimoriadne dôležité pre efektívne vzdelávanie.
Záverečná aktivita – kvíz Kahoot – bola tiež veľmi úspešná. Tentoraz som zvolil formát, kde sa žiakom zobrazila otázka na interaktívnej tabuli a žiaci sa museli čo najrýchlejšie prihlásiť. Prvý, kto sa prihlásil a správne odpovedal, získal plusový bod. Ak žiak získal tri plusové body, dostal na konci hodiny jednotku za aktivitu. Tento súťaživý formát výrazne zvýšil aktivitu žiakov a udržal ich pozornosť počas celej aktivity. Tí, ktorí odpovedali nesprávne, mali možnosť získať body v ďalších otázkach, čo žiakov ešte viac povzbudilo k snahe. Tento systém umožnil spravodlivé hodnotenie a zároveň posilnil motiváciu žiakov.
Hodinu považujem za veľmi úspešnú, keďže všetky stanovené ciele boli splnené. Kognitívny cieľ – osvojenie si 12 slovies – bol splnený na vysokej úrovni. Žiaci dokázali pomenovať slovesá počas diskusie aj pri samostatnej práci s osemsmerovkou. Afektívny cieľ, ktorý zahŕňal vzájomnú spoluprácu a rešpektovanie pravidiel, bol dosiahnutý najmä počas záverečnej fázy, kde si žiaci navzájom pomáhali a rešpektovali správne aj nesprávne odpovede. Taktiež žiaci počas celého vyučovacieho procesu v tichosti pracovali, hlásili sa, neprekrikovali sa a rešpektovali odpovede svojich spolužiakov. Psychomotorický cieľ – reagovanie na podnety a práca s osemsmerovkou – bol splnený prostredníctvom rýchlej orientácie sa, práce žiakov a ich úspešného riešenia úloh.
Na záver hodiny som dal žiakom priestor vyjadriť sa k priebehu hodiny pomocou systému „palec hore, palec dole, palec v strede“. Všetci žiaci vyjadrili svoju spokojnosť palcom hore, čo potvrdilo, že hodina bola pre nich zaujímavá a zábavná. Mnohí zdôraznili, že sa cítili príjemne, čo potvrdzuje efektívnosť a správnosť použitých hravých a interaktívnych metód. Pred týmto hodnotením som žiakov slovne pochválil za ich úsilie, aktivitu a vzájomnú podporu. Vyzdvihol som individuálne výkony žiakov a povzbudil som aj tých, ktorí boli počas hodiny menej aktívny.
Do budúcnosti by som ponechal viac priestoru na detailnejšiu diskusiu o učive na konci hodiny. Taktiež by som zvážil viac interakcií vo dvojiciach alebo menších skupinách, kde by sa mohli žiaci vzájomne podporovať pri učení a precvičovaní slovies, čo by zvýšilo ich komunikačné schopnosti v anglickom jazyku. Celkovo však hodnotím hodinu ako mimoriadne úspešnú – žiaci boli aktívni, motivovaní, učivo zvládli a atmosféra v triede bola mimoriadne príjemná.
Anglický jazyk, 6. ročník – 3. skupina
Autor: Bc. Tomáš Matta
Téma: Záľuby – Free time – slovesá
Reflexia metodického postupu k príprave č. 1 o slovesách, anglický jazyk, skupina č. 1:
(zdôvodnenie výberu činností, metód, organizačných foriem, didaktických prostriedkov; hodnotenie splnenia stanovených cieľov a pod.):
1. Ciele vyučovacej hodiny:
Vyučovacia hodina mala jasne stanovené ciele, ktoré boli rozdelené do troch oblastí:
Kognitívny cieľ: Žiaci sa mali naučiť identifikovať a pomenovať 12 slovies prostredníctvom obrázkov, zapísať ich do zošitov a vyhľadať ich v osemsmerovke. Cieľom bolo tiež zlepšiť ich schopnosť správne používať tvary slovies.
Afektívny cieľ: Podporiť akceptáciu správania spolužiakov a ich odpovedí, ako aj dodržiavanie pravidiel počas hodiny.
Psychomotorický cieľ: Zameranie na prácu s obrázkovými kartami a osemsmerovkou, čím sa posilnili praktické zručnosti a koncentrácia žiakov.
2. Priebeh vyučovacej hodiny:
Hodina bola rozdelená do troch základných fáz: motivačná, expozičná a fixačná.
Motivačná fáza: Vyučovanie začalo mojim predstavením so žiakmi a opakovaním čísel prostredníctvom aktuálneho dátumu a dňa v týždni. Použil som obrázkové karty, ktoré mali za cieľ motivovať žiakov k učeniu slovies. Zadal som úlohu žiakom, aby pomenovali, čo osoby na obrázkoch robia, bola podnietená ich zvedavosť.
Expozičná fáza: Po prezretí obrázkových kariet žiaci otvorili zošity a zapisovali slovesá, ktoré si zapamätali. Podporoval som ich zapojenie tým, že diktovali slovesá a ja som ich prepisoval na interaktívnu tabuľu. Žiaci sa tak nielen učili nové slová, ale tiež ich prakticky precvičovali.
Fixačná fáza: V tejto fáze žiaci riešili osemsmerovku, kde mali vyhľadať všetkých 12 slovies. Názorne som im vysvetlil, ako postupovať pri hľadaní slov. Následne žiaci absolvovali kvíz v aplikácii Kahoot, kde museli rýchlo identifikovať slovesá na základe obrázkových kariet, čím si upevňovali vedomosti.
3. Správanie žiakov:
Správanie žiakov v špeciálnej triede bolo rôznorodé, a to vzhľadom na ich individuálne schopnosti, temperament a motiváciu. Musel pracovať nielen s rozličnými úrovňami pozornosti a záujmu, ale aj so špecifickými výzvami, ktoré prichádzajú so správaním niektorých žiakov.
Nikolas bol žiak, ktorý prejavil záujem o učivo, no jeho pozornosť bola často roztržitá. Počas hodiny viackrát vyrušoval, čo narúšalo plynulosť vyučovania, najmä v momentoch, keď nevedel rýchlo odpovedať alebo sa mu niečo nepodarilo. Aj napriek týmto prejavom frustrácie sa snažil zapojiť do aktivít, a keď videl, že mu to nejde, reagoval hnevom. Tento hnev bol výraznejší v momente, keď nedostal známku za svoju aktivitu. Musel som preukázať trpezlivosť, povzbudiť ho a vysvetliť, že ocenenie za aktivitu závisí od kvality zapojenia a splnenia úloh. Vďaka individuálnej pozornosti a povzbudzovaniu sa Nikolas dokázal čiastočne znovu sústrediť na úlohy, ale bolo viditeľné, že potrebuje ešte viac času a vedenia na zvládanie svojich emócií.
Dávid bol ďalší žiak, ktorého správanie bolo problematické. Na rozdiel od Nikolasa neprejavil výrazný záujem o hodinu a jeho zapojenie bolo minimálne. V priebehu hodiny často vyrušoval, hovoril s inými spolužiakmi a nevenoval pozornosť učiteľovi ani úlohám. V tomto prípade bolo náročné udržať Dávidovu pozornosť, keďže téma ho zjavne nezaujala. Snažil som sa s Dávidom pracovať, povzbudzovať ho a zapájať ho do aktivít, ale bolo zrejmé, že bude potrebné nájsť iné prístupy, ktoré by ho viac motivovali, napríklad zapojiť viac vizuálnych alebo interaktívnych prvkov, ktoré by ho viac stimulovali.
Ruženka a Celestina sa správali výrazne odlišne od Dávida a Nikolasa. Obe žiačky prejavili veľký záujem o vyučovanie a aktívne sa zapájali do všetkých činností. Ich snaha bola viditeľná už od začiatku hodiny, pričom samostatne pracovali s obrázkovými kartami a počas diktovania slovies boli medzi prvými, ktoré odpovedali. Tieto žiačky prejavili nielen zodpovedný prístup k úlohám, ale tiež povzbudzovali ostatných spolužiakov svojim pozitívnym správaním. Pochválil som ich za snahu a odmenil známkou za aktivitu, čo u nich ešte viac posilnilo motiváciu a zapálenie pre prácu.
Ostatní žiaci vykazovali zmiešanú mieru zapojenia. Niektorí sa zúčastňovali aktívne a snažili sa odpovedať, hoci ich odpovede často prichádzali bez predchádzajúceho prihlásenia, čo narušovalo dynamiku hodiny. Musel som ich niekoľkokrát upozorniť, aby sa pred odpovedaním prihlásili a nevykrikovali. Toto správanie poukazuje na potrebu posilňovania disciplíny v triede, aby bol proces vyučovania hladší a menej narušovaný spontánnymi výkrikmi.
4. Výsledky hodnotenia
Výsledky hodnotenia v rámci tejto hodiny odrážali rôznorodú úroveň znalostí a prístupu jednotlivých žiakov. Väčšina žiakov dokázala ukázať určitú mieru porozumenia, aj keď nie vždy na rovnakom stupni. Hodnotenie bolo založené na dvoch hlavných aspektoch – zapojení do aktivít a presnosti odpovedí počas hodiny.
Nikolas síce prejavil snahu zapojiť sa, jeho výkony v aktivitách boli však nekonzistentné. Znalosť slovies a ich správne použitie v praktických úlohách mu robilo problémy, čo spôsobilo jeho frustráciu. Aj keď sa Nikolas snažil, chýbala mu trpezlivosť a nie vždy bol schopný správne odpovedať. Z tohto dôvodu nebol ohodnotený známkou za aktivitu, čo vyvolalo jeho nespokojnosť. Na ďalších hodinách by mal učiteľ poskytnúť Nikolasovi viac podpory pri rozvoji jeho porozumenia a sebavedomia, aby lepšie zvládal úlohy.
Dávid prejavil minimálnu motiváciu zapojiť sa do aktivít a jeho výsledky tomu zodpovedali. Počas hodiny viackrát vyrušoval, nevenoval pozornosť inštrukciám a jeho výkon v úlohách bol slabý. Dávid odpovedal len niekoľkokrát a jeho odpovede boli nesprávne, čo ukázalo, že učivo si buď neosvojil, alebo ho nepochopil. V ďalších hodinách bude potrebné sa s ním individuálne porozprávať o možnostiach zlepšenia a nájsť stratégie na zvýšenie jeho motivácie.
Ruženka a Celestina boli výraznými pozitívnymi príkladmi v triede. Obe prejavili nielen záujem o hodinu, ale tiež dosiahli vynikajúce výsledky v aktivitách so slovesami. Ruženka rýchlo rozpoznávala jednotlivé slovesá a správne ich aplikovala v úlohách. Podobne aj Celestina vykazovala správne odpovede pri diktovaní a v samostatných úlohách. Ich výkony boli hodnotené známkou a ich aktívny prístup bol tiež odmenený pozitívnou spätnou väzbou. Tieto žiačky sú príkladom toho, že s dobrou motiváciou a prípravou môžu žiaci efektívne zvládnuť učivo.
Ostatní žiaci dosiahli zmiešané výsledky. Niektorí vykazovali dobré znalosti a správne odpovede, aj keď občas potrebovali upozornenie, aby sa prihlásili pred odpovedaním. Časť z nich vykazovala dobré výsledky v aktivitách s obrázkovými kartami, kde bolo potrebné správne priradiť slovesá k obrázkom. Avšak, v niektorých prípadoch bola potrebná individuálna podpora, keďže niektorí žiaci mali tendenciu strácať pozornosť alebo neporozumeli úlohe.
Na záver hodiny žiaci hodnotili jej priebeh pomocou gest “palec hore – like”, “palec dole – dislike” a “palec na stred – neviem”. Všetci žiaci sa zhodli na svojom spokojnom hodnotení, prezentovali palec hore – like. Čo dokazuje, že hravý prístup bol veľmi efektívny. Nikolas spočiatku hodnotil hodinu negatívne, no neskôr svoje hodnotenie zmenil a pridal sa k ostatným, ktorí sa vyjadrili pozitívne. Na druhej strane Dávid zostal pri svojom názore, že hodina ho nezaujala a hodnotil ju zle. Počas záverečného hodnotenia všetci žiaci nakoniec ocenili priebeh hodiny potleskom. Pred poskytnutím tejto spätnej väzby som žiakov slovne pochválil za ich nasadenie a aktivitu, pričom som vyzdvihol ich spoluprácu a vzájomnú pomoc pri plnení úloh, ako bola napríklad osemsmerovka. Jednotlivo som pochválil usilovnejších a aktívnejších žiakov počas hodiny, ale taktiež som sa snažil motivovať a povzbudzovať menej snaživých. Celkovo som však ocenil snahu a aktívny prístup všetkých žiakov.
Na základe týchto výsledkov je zrejmé, že v triede sú výrazné rozdiely v úrovni zvládnutia učiva. Zatiaľ čo niektorí žiaci, ako Ruženka a Celestina, dokázali veľmi dobre pracovať so slovesami, iní, ako Nikolas a Dávid, potrebujú dodatočnú podporu. Hodnotenie tiež ukázalo, že aktívne zapájanie sa do hodiny priamo súvisí so schopnosťou porozumieť a správne aplikovať učivo.
5. Záverečné hodnotenie a odporúčania
Hodina bola celkovo úspešná, pokiaľ ide o dosiahnutie základných cieľov, ale zároveň odhalila niekoľko výziev, ktoré je potrebné riešiť v ďalšom vzdelávaní tejto triedy. Individuálne rozdiely v správaní žiakov vyžadovali flexibilitu a schopnosť rýchlo reagovať na rôzne situácie, aby zabezpečil, že sa každému žiakovi dostane potrebná podpora.
Prístup k žiakom bol empatický a podporný, čo je nevyhnutné pri práci so špeciálnymi triedami. Je zrejmé, že v triede sú žiaci s rôznymi potrebami, čo kladie dôraz na individuálny prístup. Nikolas a Dávid sú príkladom žiakov, ktorí potrebujú zvýšenú pozornosť, či už v podobe emocionálnej podpory, ako je tomu u Nikolasa, alebo hľadania spôsobov, ako zvýšiť záujem o učivo, čo je kľúčové pre Dávida. Pre oboch bude do budúcnosti potrebné hľadať efektívne motivačné techniky – či už cez interaktívne aktivity, alebo možnosť získavania bodov a odmien za pokrok.
Pozitívnym prvkom hodiny bola snaha a aktívne zapájanie sa Ruženky a Celestiny, ktoré môžu byť vzorom pre ostatných spolužiakov. Ich aktívny prístup ukazuje, že s vhodnou podporou a motiváciou sa dajú dosiahnuť dobré výsledky aj v náročnej triede.
Odporúčania do budúcnosti zahŕňajú:
Zvýšenie motivácie pre menej aktívnych žiakov: Interaktívne aktivity, ako napríklad používanie technológií (Kahoot, interaktívne tabule) a súťažné prvky, môžu pomôcť udržať záujem a pozornosť žiakov, ako aj podporiť ich aktívne zapájanie sa.
Individuálny prístup k žiakom s problémami: Ako ukázali príklady Nikolasa a Dávida, niektorí žiaci potrebujú špecifický prístup. Učiteľ by mal pravidelne monitorovať ich správanie a hľadať spôsoby, ako zlepšiť ich účasť a záujem o hodiny. Pre Nikolasa by bolo vhodné pracovať na rozvoji jeho sebavedomia a schopnosti zvládať frustráciu, zatiaľ čo pre Dávida by bolo potrebné nájsť aktivity, ktoré by ho viac zaujali.
Posilnenie disciplíny: Hoci viacerí žiaci prejavili snahu zapojiť sa, niekedy reagovali bez prihlásenia, čo narušovalo plynulosť hodiny. Posilnenie pravidiel a disciplíny v triede by mohlo prispieť k efektívnejšiemu priebehu vyučovania.
Celkovo hodina preukázala, že aj v náročnej triede sa dá pracovať s rôznorodými prístupmi, ktoré pomáhajú žiakom dosiahnuť stanovené ciele, no pre učiteľa je kľúčové zostať flexibilný a kreatívny pri zvládaní rôznych typov správania.
